V sérií článkov a videí ktoré som nazval Comeback Vám budem popisovať ako sa liečim zo zranenia a operácie odtrhnutého bicepsu, neskôr aj tréningy, čo zhruba jem a ako telo reaguje. V tomto článku nadviažem na ten posledný a napíšem ako asi vyzerali 2 mesiace po operácií.
Z nemocnice som sa vypýtal v piatok ráno, deň po operácií (tá prebehla 24.9.2015 ). Bol som ešte dosť vystresovaný zo všetkého okolo, v tento deň som sa zmohol len na nákup liekov proti bolesti, navarenie si a odpočinok. Ale ďalší deň už som bol nastúpený vo fitku a cvičil nohy. Tie mám predsa zdravé a ja sa bez tréningu proste cítim strašne zle. Síce sa na mňa ludia pozerali ako na zjavenie, ale nech vidia kde je rozdiel medzi človekom čo sa nevie pohnúť ďalej a len vyplakáva že to nejde a niekym, čo si za svojim snom už pár rokov ide bez blbých výhovoriek. Mňa proste len tak niečo nezastaví!
Neskôr sa mi to trochu vypomstilo, ale k tomu sa dostanem.
V pondelok som mi na protetike pomerali ruku, ortézu som mal mať hotovú ďalší deň, ale kedže som sa musel ísť hlásiť k obvodnému lekárovi, prišiel som si pre ňu až v stredu. Musím uznať že je obrovský rozdiel medzi dlahou a ľahkou a menšou ortézou, najväčšia výhoda je že s ortézou sa človek môže aj sprchovať a preprať si ten návlek čo som mal na ruke. Takže hygiena normálna, čo je super.
Dá sa na nej nastavovať rozsah pohybu ktorý umožňuje v lakťovom kĺbe. Na začiatok som ju mal mať úplne napevno, čo som nemal a dozvedel som sa to až na kontrole 2 týždne po operácií. Doktor bol dosť smutný z toho, že mi ju nastavili tak že umožnovala miernu flexiu z polohy kde som mal mať ruku fixovanú. Už sa ale nedalo nič robiť a nechali sme to tak. Aj preto ma asi tá rana zvykla zabolieť pri pohybe a hojilo sa to podla mňa pomalšie a horšie. Doktor mi na tejto kontrole aj vyberal stehy a z tým ako sa rana hojí teda nebol moc spokojný. Kázal mi to čo najviac natierať, nech sa mi pokožka okolo rany trochu vyrovná, hojilo sa to tak posunuto. Samozrejme som si to musel pred kontrolou odfotiť, nedalo mi. Ospravelňujem sa, ak niekomu z tej fotky príde nevoľno.
4 dni po tejto kontrole som sa po dohode so šéfom vrátil do práce, na pc už som sa naučil za ten čas robiť aj ľavou rukou. Potreboval som ísť na služobku do Nemecka, takže hneď prvý pracovný deň začal na letisku a s tou rukou som si teda užil zábavy na bezpečnostných kontrolách.
To už som bol tréningovo rozbehnutý, 2x týždenne som cvičil nohy, raz ľahšie, raz naplno. Síce len na strojoch, ale aj to je lepšie ako nič. K tomu som raz, alebo 2x týždenne dal tréning toho čo sa dalo, pec deck a rozpažovanie, máme vo fitku stroje kde opriem ruku tak aby ma nebolela, k tomu brucho a hyperextenzie. No a keď som nešiel ráno do fitka, dal som si doma kardio. To som dával aj popoludní skoro každý deň. Stravu som sa snažil držať dietnu, nechcel som moc pribrať, k čomu by telo po vypadnutí z predsúťažnej prípravy malo silnú tendenciu. Nejaký tuk som priberal, ale pomaličky, čo ma celkom tešilo. Žiaľ som toto neskôr musel prehodnotiť, tým že som bol vlastne v diete telo malo menej energie pre liečbu zranenia, hojilo sa takto pomalšie. To som zistil keď som asi piaty týždeň po operácií pri varení chytil hrniec s vodou oboma rukami a pocítil silnú bolesť v operovanom mieste. Čakal som že to už bude lepšie zhojené a týmto som si liečbu podla mňa dosť predĺžil. Štvalo ma to riadne a povedal som si že musím začať viac jesť a ubrať aspoň niektoré kardio tréningy. Priberiem, ale čo sa dá robiť. Na stehne je trošku vidno, že ten tuk sa darilo držať na uzde.
5 týždňov po operácií bola ďalšia kontrola, doktor ma samozrejme za moj počin nepochválil, ale skontroloval že šlacha je tam kde má byť. Rana sa mu teraz páčila už oveľa viac, vyrovnávalo sa to pomaličky. Celkovo mal lepšiu náladu z toho ako sa to hojí a rozhodol sa že už môžem pomaličky kazdých 5 dní povolovať ortézu do väčšej extenzie, aby som sa postupne dostal k tomu, že ruku vystriem. A vtedy sa mám prísť ukázať. Keďže som tréner, bolo zbytočné posielať ma na rehabilitácie, zvládnem to vraj sám.
Pri tomto povolovaní a rozcvičovaní mi konečne nastala bolestivá časť liečby, už som sa bál že celé zranenie prebehne v pohode 🙂 Aj to operované miesto ma bolelo, asi aj tým že som to predtým poškodil, ale ešte viac ma začal bolieť lakťový kĺb, kedže on celý čas nemal pohyb a zoslabol. Kým som tú ruku dokázal vystrieť, užil som si dosť zábavy.
No a v tomto čase sa mi vypomstila tá moja hyperaktivita znova. Ruku som už v ortéze vedel vystrieť, už ma to ani nebolelo a na jednom tréningu som pri predkopávaní mal dosť veľkú váhu, čo ma zdvíhalo zo stroja a podvedome som sa chytil aj pravou rukou držadla. Síce som sa hňeď spamätal a pustil bez toho aby ma to vtedy nejako silno bolelo, postupne ma to začalo bolieť viac a odvtedy ma to už bolí stále, stačí nejaký zlý pohyb a vráti sa to.
Čo som sa minule nepochválil, deň pred odchodom do nemocnice som bol skúšať cviky pri ktorých by sa nemal zapájať biceps, nech viem pri ktorých ma biceps naozaj nebolí a môžem ich neskôr cvičiť. Zároveň som chcel svaly posledný krát zničiť, nech o to dlhšie vydržia mať nejaký objem. Z tohto tréningu som začal ťažiť až teraz, keď už som ruku v ortéze dokázal vystrieť. Čo všetko som cvičil nebudem popisovať, to si nechám na články o tréningu keď oficiálne začnem objemový tréning, teraz spomeniem len jednu skúsenosť. Jeden z cvikov ktoré som cvičil boli šikmé tlaky na stroji na vrchné prsia. Tento cvik som ani v plnej forme pred zranením nikdy necvičil s maximom stroja, aspoň si to nepamätám. A teraz po 2 mesiacoch necvičenia prsných svalov inak ako na pec decku som si postupne pridával, až som sa dostal na všetky závažia a ešte mi to prišlo dosť ľahké. Dokonca som si s tým zvládal pózovať na fotku 🙂 Telo je niekedy neskutočný stroj a naozaj nechápem ako bolo toto možné. Teraz s odstupom času to už znova nedokážem.
8 týždňov od operácie ďalšia kontrola, síce to bolelo, ale držalo to kde malo a aj tak už som ruku vystieral, tak sme sa dohodli že ortézu už môžem zhodiť. Ešte mesiac treba počkať, aby to boli 3 mesiace od operácie a potom môžem začať cvičiť biceps s 2kg činkou. Síce už len keď chytím košík s nákupom, zdvíham viac, ale aspoň sa musím snažiť počkať a nezaťažovať tú ruku vedome. Keď to bude v pohode, po nejako čase mám prejsť na 4kg činku a takto postupne po 2kg pridávať. Keď sa dostanem na 10kg, mám sa prísť zase ukázať lekárovi.
Čo myslíte, čo som urobil keď mi lekár dovolil zhodiť ortézu? Zaniesol ju domov, vypil predtréningový nápoj, zobral tašku do fitka a bežal drepovať 🙂 Doteraz som kvôli tej ortéze nemohol držať činku pri drepoch a bez nich proste tréning nôh nieje ono, strašne som sa tešil kedy si konečne zadrepujem.
Podobne som kvôli ortéze nemohol ani benchovať, ďalší deň už som skúšal aj to. Dostal som sa na 100kg a síce to silovo išlo, predsalen ruka musí dosť stabilizovať pohyb a dosť ma bolela. A keďže som si ju zranil a stále bolí, s bench pressom ešte počkám.
Takto ruka vyzerala po 2 mesiacoch v ortéze, kedy sa svaly skoro vôbec nezapájali. Viem že je to dočasné, ale priznám sa že mi bolo do plaču. Hlavne keď si pozriem fotku pred zranením. Ťažko sa opisuje čo cítim, keď po niekoľkých rokoch poctivého cvičenia a stravy vidím toto.
Termín kedy môžem začať cvičiť s tou 2kg činkou vychádza na 24.12. Verte mi, že to bude jeden z najkrajších vianočných darčekov aké môžem dostať. Oficiálne comeback začnem 1.1.2016, to začnem s objemovou stravou a aj tréningom. Samozrejme s mierou a postupne, ale už telo trošku poznám a viem ako rýchlo bude reagovať. Cieľ je pribrať na okrúhle číslo 250 libier, čo je 113,3 kg a nebyť pri tom ako prasiatko. Prvý deň v nemocnici som mal 101kg a dlho som sa vďaka biosterolu, testosterolu a dibencozidu držal nad 100kg, ale nedávno už mi kvôli necvičeniu chrbta a rúk hmotnosť klesla pod stovku. Trochu odvážny cieľ nabrať toľko hmoty, ale verím si a nechcem to nejako rýchlo, nikam sa neponáhľam.
