Mirko Filipovic začal svoju profesionálnu kariéru v roku 1996 ako kickboxer, nasledoval tak svojho krajana Branka Cikatice (ten je mimochodom najstarší víťaz K-1 Grand Prix – bolo mu 38 rokov a 208 dní.) V dobe, keď Filipović pracoval u komanda chorvátskej polície, u protiteroristickej jednotky Alpha, získal svoju prezývku Cro Cop. Na začiatku svojej kariéry vystupoval tiež pod menom Tigar. Mirko Filipovič je známy hlavne kvôli svojmu “left high kicku” , ktorým už dokázal knockoutovať nejedného súpera (podľa názoru niektorých ľudí, ovláda tento kop najlepšie na svete…) Jeho ďalšia silná zbraň je dlhá kombinácia úderov, ktorým máloktorý súper dokáže čeliť.
K-1:
V roku 1996 vo veku 21 rokov vstúpil do K-1 Grand prix. Hneď v prvom zápase zdolal finalistu z roku 95, Jeroma Le Bannera. V ďalšom zápase bol však zastavený Ernestem Hoostem. Do K-1 GP sa vrátil o tri roky neskôr,keď knockoutoval britského fightera Rickyho “Tanka” Nicholsona, ale potom opäť utrpel porážku od Švajčiara Xhavita Bajramiho.
Navzdory tomu dostal divokú kartu na svetový turnaj K-1, kde šokoval kickboxový svet svojim víťazstvom nad dovtedy najviac uznávaným fighterem K-1 Mikem Bernardem. Nasledovali knockouty japonskej hviezdy Musashiho a austrálskeho karate bojovníka Sama Greeca. Vo finále, ale znova utrpel porážku od Ernesta Hoosta. Významným faktorom v tomto zápase bola jeho vzrastajúca bolesť zlomených rebier, ktorú mal už od štvrťfinále. Potom nasledovala rada mnohých víťazstiev proti vysoko postaveným fighterom K-1, ako boli napr. Peter Aerts, Mark Hunt a Remy Bonjasky. Filipovič bol prvý človek, ktorý dokázal knockoutovať neporaziteľného velikána Boba “Bestii” Sappa a to iba za 86 sekúnd! V roku 2000 nasledovala opäť rada víťazstiev a dostal sa až do finále Grand Prix v Nagoye, kde nastúpil proti Miku Bernardovi. Filipovič, ale opäť doplatil na zranenie. Do ringu doslova doskákal na jednej nohe kvôli zraneniu z minulého zápasu. Bernard toho využil a neustále útočil na zranenú nohu až do chvíle, keď bezmocný Filipovič už nemohl na nohe ani stáť…to pre neho znamenalo TKO v prvom kole. Mirko si v Japonsku získal obrovský rešpekt za svoju vytrvalosť a výdrž. V tom istom roku sa prebojoval do finálovej 8 svetovej GP, avšak bol opäť porazený Ernestem Hoostem. V roku 2001 nasledovala šokujúca porážka od Kanadˇana McDonalda v prvom kole. Krátko na to Filipovič nečakane opustil K-1 a prestúpil do Pride FC.
Pride FC:
V roku 2001 začal Filipovič svoju kariéru v Pride FC. Sám to nazval ako osobnú výzvu, po veľkej nespokojnosti so svojim posledným výkonom v seriáli K-1. Rok potom nechal prácu u protiteroristickej jednotky a začal se naplno venovať svojej “zápasníckej” kariére. I v tomto období si uchovával “low kickboxing profil”,a i keď nedosiahol titul, zaznamenal ďalšie významné víťazstvá proti Marku Huntovi, Remy Bonjanskemu a Bobu Sappovi. Jeho štart do Pride FC bol vynikajúci, po dlhej rade víťazstiev dostal v roku 2003 šancu bojovať proti držiteľovi titulu Antoniu Rodrigu Nogueirovi. Filipovič kontroloval celé prvé kolo a už to vyzeralo na senzačné víťazstvo….ale v druhom kole predviedol Nogueira úspešný “takedown” a titul si tak ponechal. V roku 2004 zavesil Filipovič svoju K-1 kariéru na klinec a za svojho trénera si vybral fabricia Verduma (šampióna v brazílskom Jiu-Jitsu) a začal pracovat na svojich bojových schopnostiach na zemi. V roku 2005 si vyslúžil po 6 víťazných zápasoch opäť šancu bojovať o titul, ktorý v tej dobe držal dosiaľ neporazený borec Alexander Emelianenko. Filipovičovi sa ale tiež nepodarilo Emelianenka poraziť a utrpel porážku v treťom kole. Neskôr uviedol Filipovič v rozhovore pre televíziu, že do zápasu prišiel veľmi vyčerpaný , pretože si nestihol zvyknúť na časový rozdiel a v Japonsku takmer nespal…O mesiac sa u Mirka prejavili srdečné problémy a Pride FC opustil…netrvalo to, ale dlho a do seriálu sa vrátil. V roku 2006 nastúpil do Pride Open Weight turnaja. A hneď v prvom zápase knockoutoval Ikuhisu Minowu za 70 sekúnd. 1. júla nastúpil do ďalšieho zápasu proti olympijskému víťazovi v jude z Barcelony Hidehiku Yoshidovi. Ten nevydržal ničivú sériu Filipovičových kopov na jeho nohu a ring opustil v prvom kole. Toto víťazstvo mu vynieslo účasť vo finálovej 8 Pride a nastúpil 10.septembra proti W. Silvovi v turnaji Final Conflict.
Okrem zápasenia sa Mirko venuje i futbalu a hrá za chorvatský tím Cibalia Vinkovci. V roku 2003 vstúpil do politiky, keď kandidoval za chorvátskych sociálnych demokratov. Dostal sa do parlamentu, kde sa sústredí hlavne na otázky prevencie zločinu a financovania polície.
