Kyselina askorbová (vitamín C) je základnou súčasťou metabolizmu. Väčšina živočíchov napĺňa svoju potrebu prostredníctvom autonómnej syntézy. Človek toho nie je schopný kvôli zriedkavej genetickej poruche, je odkázaný na príjem v strave. Nedostatok vitamínu C vedie ku skorbutu; kvôli prevencii terminálneho štádia tejto smrteľnej choroby boli stanovené tzv. Odporúčané Denné Dávky, ktoré vlastne predstavujú skôr množstvá blízke minimu na prežitie. Optimálny denný príjem v záujme udržania dobrého zdravia je vyšší, než sa všeobecne predpokladá. V čase stresu a choroby spotreba niekoľkonásobne stúpa. Telo signalizuje zvýšenú potrebu tým, že podstatne zvyšuje toleranciu tráviacej sústavy voči vysokým dávkam vitamínu C. Celková tolerancia organizmu je veľmi vysoká, nie je známy žiadny prípad toxického predávkovania; jediným známym prejavom nadbytku u bežnej populácie je jednorazová mierna hnačka bez akýchkoľvek následkov. Dostupné výskumy ukazujú, že pri dosiahnutí a udržaní optimálne vysokej hladiny v krvi alebo tkanivách nastáva rapídne odstránenie príznakov mnohých, najmä infekčných a toxických ochorení a šokových stavov; virucídne, baktericídne, protibolestivé a protitoxické účinky. Suboptimálne dávky neprinášajú očakávaný efekt.
Kyselina askorbová je základnou súčasťou oxidačno-redukčných dejov. Ak by sme mali jednou vetou charakterizovať jej hlavné úlohy, poskytuje elektróny do enzymatických procesov a ako antioxidant zneškodňuje voľné radikály. Aké prosté, lenže tieto úlohy sú kľúčové pre funkcie metabolizmu. Celý organický život je v podstate založený na výmene elektrónov, a nebyť antioxidantov, voľné radikály, vedľajší produkt metabolizmu, ale aj infekcií a vonkajších toxínov, by spôsobili rozvrat. V čase stresu a choroby preto vzniká extrémny dopyt po týchto službách vitamínu C, a tu niekde tkvie aj základ jeho všestranného stabilizačného vplyvu na funkcie metabolizmu.
Antioxidanty fungujú synergicky, vzájomne sa dopĺňajú a podporujú a majú dôležitú úlohu v detoxikácii organizmu.
Vitamín C je teda integrálnym prvkom metabolizmu. Hoci si plne zaslúži označenie „látka nevyhnutná pre život“, niektorí autori sa ohradzujú pred označením „vitamín“, ktoré sa chápe v zmysle definície skôr ako stopová súčasť výživy nutná k prevencii deficientného ochorenia (v tomto prípade skorbutu), a vitamínu C ostala v podstate len z historicko-konvenčných dôvodov. Vitamín C sa zúčastňuje širokej škály metabolických procesov v tele. Aktivizuje množstvo telesných enzýmov, vrátane inzulínu. Predstavuje akýsi „mazací olej“ v biochemickom motore organizmu.
Udržuje enzým prolyl a lyzyl hydroxylázu v aktívnej forme, je teda kľúčový pre syntézu a regeneráciu kolagénu. Je nenahraditeľný pre spojivové tkanivo všeobecne, kožu, šľachy, kĺby, kosti, svaly, srdcovocievnu sústavu. Kolagén tvorí jednu tretinu obsahu bielkovín tela a je cementom, ktorý drží pohromade tkanivá, všetkých našich 10 biliónov buniek. Bez vitamínu C sa kolagén vôbec nevytvára, v prípade nedostatku je zase poruchový a štrukturálne slabý.
Vitamín C je dôležitý aj pre reguláciu tukov a zrážanlivosť krvi. Podieľa sa na metabolizme vápnika a závisí od neho pevnosť zubov, kostí, metabolizmus žlčových kyselín, kyseliny listovej a teda aj metabolizmus železa, tiež medi a niektorých aminokyselín. Podporuje bunkovú respiráciu, kde katalyzuje transport vodíka. Je nevyhnutný pre tvorbu dopamínu, karnitínu a niektorých neurotransmiterov, a teda pre správnu činnosť mozgu a nervovo-svalovú koordináciu.
Podieľa sa na syntéze a regulácii hormónov štítnej žľazy, je prekurzorom tyrozínu.
Najznámejší je zrejme jeho vplyv na imunitný systém – fagocytózu, tvorbu protilátok, interferónov, a netreba zabúdať na pevnosť kapilár a očistné úlohy pečene a obličiek.
V ďalšej časti sa dozviete vhodné zdroje, kde môžete tento zázračný všeliek nájsť a aké dávky sú optimálne pri spotrebe vit. C
