S hokejom začínal ako päťročný v Dukle Trenčín. V Dukle hrával počas celej dorasteneckej a juniorskej kariéry. Najskôr začínal na poste centra, no potom ho vtedajší tréner Jaroslav Walter postavil na pravé krídlo. Juniori Dukly získali v tomto období titul majstra Slovenska.
Slovenská extraliga
V seniorskej extralige debutoval ako 17-ročný. V prvej sezóne 1996/97 strelil v základnej časti 30 gólov, zaznamenal 24 asistencií a 44 plusových bodov, čím významnou mierou prispel k zisku majstrovského titulu.
Za Duklu hral aj v neskoršom období, niekoľko zápasov na začiatku sezóny 2001/02, nakoľko čakal na podpis nového kontraktu s Ottawou a taktiež v ročníku 2004/05, keď bola NHL na celý rok prerušená kôli lockoutu. Za Trenčín vtedy odohral 25 zápasov, jeho spoluhráčmi boli aj Marián Gáborík a Pavol Demitra a časť sezóny hosťoval v tíme nováčika švédskej Elitserien Mora IK, kde hral aj jeho brat Marcel.
NHL
Ottawa Senators
[ad#co-2]
V roku 1997 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL tímom Ottawa Senators v prvom kole ako 12. v celkovom poradí. Už v najbližšej sezóne odišiel do zámoria, v prípravných zápasoch síce sa gólovo presadil, počas úvodných 7 stretnutí v NHL však zaznamenal len jednu asistenciu a bol poslaný do farmárskeho klubu Portland Winter Hawks, kde pomohol získať Memorial Cup. V nasledujúcej sezóne sa stal stabilným hráčom základného kádra Ottawy a stal sa jedným z najlepších hráčov mužstva. Na začiatku sezóny sa musel zotaviť po zranení kolena, nakoniec odohral 60 zápasov, väčšinu v checking line.
V sezóne 2000-01 s klubom uzaverel novú zmluvu, s ročným príjmom 650 000 dolárov.
V základnej časti sezóny 2002/03 dokázal streliť 45 gólov, čím prekonal klubový rekord ruského hokejistu Alexeja Jašina, zároveň bol tretím najlepším strelcom NHL. V tejto sezóne (10. marca 2002) strelil v zápase proti Phoenixu jubilejný 100. gól v NHL. V poslednej sezóne, ktorú odohral za Ottawu v roku 2003/04 bol s 36 gólmi najlepším strelcom mužstva v základnej časti a celkovo dosiahol 82 kanadských bodov, čo bol najlepší výsledok v tíme. Najúspešnejším strelcom bol aj v play-off tejto sezóny.
Atlanta Thrashers
Ottawa po novom podpise zmluvy s Mariánom Hossom ho vymenila do Atlanty Thrashers za Danyho Heatleyho s trojročným platom 13,5 milióna dolárov. Po siedmich sezónach v Ottawe, počas ktorých sa Hossa stal jedným z jej najdôležitejších hráčov, tak zmenil svoje pôsobisko. Práve výmena medzi týmito dvoma hokejistami patrí medzi najväčšie v histórií NHL, vtedajší kapitán Ottawy Daniel Alfredsson opísal oboch hokejistov ako rozdielnych, ale produktívnych hráčov.
Hossa odohral svoj prvý zápas za Thrashers 22. septembra 2005, bol to prípravný zápas v ktorom Atlanta podľahla Floride Panthers 3:4. V prvej sezóne v Atlante si Hossa so ziskom 92 bodov vytvoril svoje bodové maximum. Atlante však playoff aj kvôli zraneniu brankárskej jednotky Kariho Lehtonena ušlo o dva body. V nasledujúcej sezóne dosiahol ako prvý hráč Thrashers v histórií 100 bodov za sezónu a zároveň sa stal prvým Slovákom, ktorému sa to podarilo v ére samostatného Slovenska. V rebríčku produktivity celej NHL skončil šiesty. V 1. kole play-off sa stretol so svojím bratom Marcelom z New Yorku Rangers, Atlanta bola vyradená hladko 0:4 na zápasy.
Po sezóne bol nominovaný aj na rôzne ocenenia v NHL. V hlasovaní o Hart Trophy získal 10. miesto.
Pittsburg Penguins
Mariánovi Hossovi na konci sezóny 2007/08 končila zmluva. Ku koncu februára bolo jasné, že sa s Atlantou na novom kontrakte nedohodne a tak ho čakal prestup iného klubu. Záujem prejavili viaceré kluby NHL ako San José Sharks, Detroit Red Wings a Montreal Canadiens. Nakoniec ale v posledný možný termín pred koncom prestupového obdobia bol spolu s krídelníkom Pascalom Dupuisom vymenený Pittsburghu za Colbyho Armstronga, Erika Christensena, Angela Esposita a právo výberu v prvom kole draftu. Hossa mal popri mladíkoch Sidneym Crosbym a Jevgenijovi Malkinovi pomôcť tučniakom v play off. 28. februára debutoval za Penguins v zápase proti Bruins. Po približne 10 minútach si ale po zrážke s Glenom Murrayom zranil koleno a zápas nedohral.
[ad#co-2]
V prvom kole play-off prispel k vyradeniu svojho bývalého klubu, Ottawy. V zápasoch nastupoval v útoku s Crosbym a v sérii zaznamenal celkovo 5 bodov. 4. mája 2008 v zápase proti New Yorku Rangers rozhodol o postupe Pittsburghu do finále Východnej konferencie, keď strelil dva góly vrátane víťazného v predĺžení. Pittsburgh vyhral 3:2, na zápasy 4:1.
Vo finále Východnej konferencie Pittsburgh porazil Philadelphiu Flyers 4:1 na zápasy, Hossa zaznamenal v rozhodujúcom zápase gól a tri asistencie a bol vyhlásený za druhú hviezdu stretnutia. Stal sa deviatym Slovákom, ktorý sa prebojoval do finále Stanley Cupu. Prvý bol Stan Mikita, mal kanadské občianstvo. Vo finále Stanley Cupu sa Pittsburgh stretol s Detroitom Red Wings, no napokon prehral na zápasy 2:4. Hossa skončil v playoff v kanadskom bodovaní na treťom mieste, keď spolu strelil 12 gólov a pripísal si 14 asistencií.
Aj napriek neúspechu vo finále je prestup Hossu do Pittsburghu označovaný ako jeden z najlepších počas sezóny a za jednu z najkvalitnejších posíl pred playoff.
Detroit Red Wings
Po sezóne 2007/08 sa stal voľným hráčom a 2. júla 2008 podpísal ročný kontrakt s Detroitom Red Wings na 7,4 miliónov dolárov. Hossa v drese Red Wings nosil číslo 81, pretože číslo 18 v Detroite patrí dlhoročnému hráčovi Red Wings Kirkovi Maltbymu. 18. októbra 2008 strelil v zápase proti New York Rangers svoj 300. gól v NHL, ktorý bol zároveň jeho prvý gól v drese Detroitu. V ročníku 2008-09 sa opäť zopakovalo rovnaké zloženie finále Stanley Cupu, tentokrát však Hossa hral v drese Red Wings práve proti Penguins. Po sedemzápsovej sérií sa víťazom Stanley Cupu stal však Pittsburgh.
Chicago Blackhawks
1. júla 2009 sa ako voľný hráč stal hráčom klubu Chicago Blackhawks, s ktorým podpísal 12-ročnú zmluvu.
Reprezentácia
Juniori
Marián Hossa reprezentoval Slovensko ako junior na Majstrovstvách sveta do 20 rokov v rokoch 1997 vo Švajčiarsku a v 1998 vo Fínsku.
Seniori
Jeho prvým seniorským turnajom boli Majstrovstvá sveta 1997 vo Fínsku, na ktoré ho nominoval tréner Jozef Golonka. Nastúpil vtedy ešte ako 18-ročný talent slovenského výberu. Hral aj na Majstrovstvách sveta 1999 v Nórsku. Odohral šesť stretnutí v ktorých strelil 5 gólov a na dve prihral, čím sa stal spolu so Žigmundom Pálffym najlepším strelcom Slovenska.
Celkovo Hossa za Slovensko nastúpil na majstrovstvách sveta v rokoch 1997, 1998, 2001, 2004, 2005, 2006, na Zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City a 2006 v Turíne a na Svetovom pohári v roku 2004. Zaujímavosťou je, že ako jeden z mála špičkových slovenských hráčov v strednom veku zatiaľ nezískal medailu z majstrovstiev sveta. Spolu odohral za seniorskú reprezentáciu 72 zápasov v ktorých dal 33 gólov.
Na svetovom šampionáte v lotyšskej Rige pricestoval ako najväčšia hviezda a kapitán slovenského mužstva. V zápase s Kazachstanom sa po zákroku protihráča Alexeja Litvinenka zranil a v ďalších dôležitých stretnutiach proti Rusku a Švajčiarsku nemohol nastúpiť kvôli poškodeniu vnútorného väzu ľavého kolena. Na kľúčové stretnutie proti Švédsku nastúpil s menším zranením a mal významný podiel na výhre svojho mužstva 5:2, keď zaznamenal gól a dve asistencie. Po vypadnutí slovenského tímu vo štvrťfinále s Kanadou, kde prihral na jediný gól svojho mužstva, bol vyhlásený za najlepšieho útočníka Slovenska na turnaji.
[ad#co-2]
V roku 2007 ho po vypadnutí Atlanty v prvom kole play-off ho kontaktoval reprezentačný tréner Július Šupler. Po krátkom čase sa vyjadril ohľadom svojej účasti kladne, s tým, že sa na šampionát dostaví neskôr. Nehral tak v prvom zápase proti Nórsku rovnako ako Pavol Demitra, s ktorým pricestoval. Hral znovu v „trenčianskom“ útoku s Demitrom a Gáboríkom, strelil 2 góly a zaznamenal 4 asistencie. Mužstvo vypadlo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto.
ZOH
Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v Turíne piate miesto. Po tom ako postúpilo zo základnej skupiny bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Marián Hossa hral spoločne s Pavlom Demitrom a Mariánom Gáboríkom v prvom útoku, ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako zvyšok mužstva dohromady. S 10 bodmi za 5 gólov a 5 prihrávok bol najproduktívnejším hráčom a najlepším strelcom Slovenska, zároveň tretím najproduktívnejším hráčom i tretím najlepším strelcom olympiády (oboje spolu s Danielom Alfredssonom). V +/- hodnotení sa umiestnil s 9 plusovými bodmi na druhom mieste zo všetkých účastníkov olympiády a spoločne s Mariánom Gáboríkom bol s 19 strelami najčastejšie strieľajúcim hráčom Slovenska.
Úspechy a ocenenia
Slovenská hokejová extraliga – 1997
Jim Piggott Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika WHL – 1998
Memorial Cup – 1998
NHL Výber nováčikov (All-rookie) – 1999
druhé miesto v hlasovaní o Calder Trophy za najlepšieho nováčika sezóny – 1999
zápas NHL All-Star – 4 účasti: 2001, 2003, 2007, 2008
ocenenie Zlatý puk pre najlepšieho hokejistu Slovenska – 2006, 2007, 2008
oceneie Zlatý puk pre najlepšieho útočníka – 2005, 2006, 2007, 2008
ocenenie Športovec roka Slovenska – tretie miesto – 2006, umiestnenie v Top 10: 2003, 2004, 2007, 2008
ocenenie Krištáľové krídlo v kategórií športovec – 2006
